M1A1 (HA) Abrams alebo Operation productivity (1/72) (časť 2)

No, tento príspevok sem dávam hlavne na popud kolegu Vrabca, keďže som vďaka svojmu modelárskemu nechutenstvu v poslednej dobe skoro vôbec nepohol s ničím.....tak aspoň pohnem ľady pridaním príspevku a zdokumentujem to málo, čo som postúpil v práci na Abramsovi. Fakticky je model už pripravený na posun do "lakovne", avšak zatiaľ som sa z nejakého dôvodu (únava po prác a lenivosť :D ) k tomu nedostal. Dokončil som všetko potrebné, bez čoho sa správny americký tank nemôže zaobísť- a to bagáž do koša za vežou a guľomety. Okrem toho ešte vrhače zadymovacích granátov (ktoré bolo treba opať nalepiť do správnej pozície podľa foto, lebo podľa návodu je ich poloha úplne nezmyselná) a napokon som sa rozhodol nalepiť i laná.
Bagáž v koši nie je nijak excelentná a v podstate mi šlo len o to, aby kôš neostal prázdny, hoci, pri  mojej kamuflážnej predlohe by som si to mohol dovoliť urobiť. Vrece z igelitu napchané kadečím, je z Milliputu Black, kanistre pochádzajú z vrakoviska a pre ich zdetailnenie som sa trochu pohral s dorábkou rukovätí z medeného drôtiku už ani neviem akého priemeru.

Takže hoci som závod s Vrabcom prehral na plnej čiare, nijako ma to neštve (práve naopak, som rád, že konečne niečo dokončil ako prvý v spoločnom dueli). Teraz už len konečne prekonať seba samého a chytiť do ruky stiekaciu pištoľ...

Šťastný Nový rok 2012 !

M1A1 (HA) Abrams alebo Operation productivity (1/72) (časť 1)

Aby toho náhodou nebolo málo, tak som „rozvŕtal“ ďalší kit....tentokrát M1A1 (HA) Abrams od Revellu. Najskôr zo všetkého dúfam, že prežijete šok z toho, že to nie je ruský stroj :D Do stavby som sa pustil pod zámienkou paralelnej stavby s kolegom Maťom „Vrabcom“ Vrabčekom. Chceli by sme to stihnúť spáchať do 1.1.2012, tak uvidíme, snáď sa podarí...

Pár postrehov ku stavbe: Ako model vyzerá nádherne v rámikoch, tak budeme horko sklamaní drobnými nepresnosťami, ktoré však poriadne strpčia život pri lepení. Asi prvým nemilým prekvapením bola mierne prehnutá vaňa korby ku ktorej by bez predošlého narovnania za pomoci malého násilia nesadli bočnice. Hlavne preto, že vaňa tohto tanku nie je veru žiadny drobček ani v „brýle skale“. Ďalšie „skvelé“ zistenie bolo, že hnacie kolesá musíme doslova naraziť na steny vane korby, lebo inak nám nesadnú pancierové bočnice koľajových pásov, ktoré prídu prilepiť až keď máme korbu v podstate skompletovanú. Ja som nechal medzeru medzi korbou a kolesom takú ako by mala byť vzhľadom na celkovú geometriu a realitu a mal som problémy. Boli nutné opäť úpravy za pomoci hrubej sily, keďže zostava pásov kolies a korby už bola skoro zaschnutá....a to bohu ďakujem, že som hnacie kolesá nelepil sekunďákom ako obvykle. Nehovoriac o tom, že otvory v hnacích kolesách som i pred prvým lepením prefrézoval, aby sadli bližšie k vani. V každom prípade som musel ešte stenčovať bočnice, pretože kolesá sadli len tak na „pol cesty“ ako by som si želal. Tu dokáže život znepríjemniť i pol milimeter. Spoj spodného plátu veže a jej vrchu tiež nebol ideálny a tiež bolo potrebné trocha sily. No a najlepšie na záver – pásy.....sú síce veľmi pekné, ale typický Revellovský návod má totálne popletené krátke úseky pásov medzi hnacím a posledným pojazdovým a napínacím a prvým pojazdovým kolesom. Takže vyslovene musíme prikladaním "triafať", ktorý úsek kam padne.

A ešte perlička ako bonus – páni z Revellu sa asi naozaj ponáhľali s vydaním, pretože v návode úplne zabudli zmieniť dva diely: veliteľskú vežičku a výduch od plyn. turbíny....proste v návode sú nakreslené, akoby boli vylisované na konkrétnych dieloch a v žiadnom kroku predtým nie je reč o tom, že ich tam treba prilepiť.
Všetkému vyššie zmienenému sa divím len preto, že to nie je „fungl“ nový model, ale reedícia staršieho kitu, takže takéto chyby mohli odstrániť, alebo na ne aspoň upozorniť. Takto sa z vynikajúceho modelu stáva celkom „zábavka“.....nebyť týchto chýb, tak nevybočuje z vysokého štandardu stavebníc 1/72 techniky tohto nemeckého výrobcu.

Momentálny stav je taký, ako na foto + ešte začistená hlaveň. Takže hurá sa do lepenia vežového koša a doplnkov....snáď to pôjde trocha lepšie

T-70 (1/72) (časť 2)

Tak konečne ďalšie pokračovanie na niečom, konkrétne teda na malej „sedemdesiatke“. Okrem práci na samotnom tanku, som ešte spáchal základ podložky- na drevený podstavček som prilepil kúsok dlažby od Kibri a základ kopy všetkého možného bordelu je z Milliputu Black. Ešte pred jeho vyschnutím do neho vtlačíme všetky predmety, ktoré chceme maž zasypané....tehly, kvádre, vrecia s pieskom, zlomené koleso z konského povozu. Na Milliput je klasicky stvárnený reliéf terénu posypaním štrkom a jemným prachom (priamo nabratý z chodníka z ulice) na vrstvu lepidla Duvilax. Celá plocha terénu je nastriekaná zatiaľ v základe Surfaceru 1000. T-70 dostal tiež vrstvu Surfaceru a následne som ho nastriekal farbami Tamiya- podvozok je zmes hnedej XF-10 a nemeckej šedej XF-63 v pomere cca. 1:1. No a zelená je XF-5, modulácia zmesou XF-5 a žltozelenej XF-4. Dnes som sa konečne posadil opäť za stôl a namľoval som aspoň nápis na pancier korby. Tak v kútiku duše dúfam, že ma chytí „predvianočné podviženie“ a budem napredovať trocha rýchlejšie ako doteraz...

Základ podložky: Milliput a dlažba Kibri.  Vtlačíme všetky  predmety, ktoré majú byť zapustené do terénu.

Štrkom a prachom posypaný terén.

Podstavec s vrstvou Surfaceru.

Tank s vrstvou Surfaceru, pripravený na farbenie.

Nástrek a modulácia farbami Tamiya

T-70 (1/72) (časť 1)

V poslednej dobe na mňa asi akosi zle vplýva posun času alebo niečo, lebo sa nejak neviem zamerať na jeden projekt a dotiahnuť ho do konca....preto sa ako správny modelár vŕtam asi v troch veciach naraz :D
Tento drobček sa mi dostal na stôl nechcene, pri reorganizácií vo vitríne sa mi vymkol z ruky a.....hotovo, Hirošima hadr. No ale chvalabohu sa okrem odlúpenej farby nič horšie nestalo, tak padlo rozhodnutie model poslať do lúhových kúpeľov. Momentálny stav dokumentujú fotky. Keď už teda remake, tak som si povedal, že ho trocha upgradnem - rozpohyboval som podvozok, tomu adekvátne prispôsobil pásy a odrezal prednú časť blatníkov. Tiež som prerobil poklop vodiča z neskorého typu na úplne ranný s pozorovacou štrbinou. Rezervné koleso som "rozflákal na franforce", aby som z neho dostal ložiskovú krytku, ktorá v skutočnosti v prípade rezervy slúžila aj ako upínací mechanizmus. Táto sa nachádzala navarená na tyči z guľatiny. Na záver som ešte odfrézoval výstup horúceho vzduchu od motorov a na jeho miesto som nalepil klapky. V skutočnosti ich kryl ešte ochranný rám so sieťkou, ale mnoho tankov ich malo poničené a bolo ich vidieť počas bojov i s výstupom v takomto stave. No a ostatné je v podstate zo stavebnice. Tak dúfam, že sa najneskôr zajtra alebo pozajtra dostaneme do surfu a potom hurá na farbu...

Porovnanie pôvodného a nového poklopu..

Nová podoba výstupu vzduchu a úchytu rezervy..

Štvorica fotiek z celkového pohľadu..

No a na záver predloha, o ktorú sa chcem pokúsiť.....teraz som si ešte všimol, že som zabudol zmieniť a aj odfotiť prídavnú pancierovú dosku, ktorá kryla dieru po priestrele. Foto pochádza z opravárenského závodu v Stalingrade v roku 1942.